Žáner epickej filmovej fantasy mal
nakročené viac ako vynikajúco. Hneď ako odzneli fanfáry pre monumentálne zavŕšenie „prsteňovej“ trilógie, začali po fantastike stále hladní diváci
očakávať adaptácie ďalších vychytených autorov. Nastal však nečakaný obrat.
Namiesto adaptovania dospelých, plnokrvných príbehov sa Hollywood pustil do
fantasy zameranej na detské publikum. Demencie typu Kroniky Narnie, Eragon alebo
dva roky starý grc Posledný vládca
vetra predstavovali pre žáner fantastiky klinec do rakvy. Miesto hrdinov
typu Aragorn, Gandalf alebo Frodo, cediacich pot, krv a slzy vo veľkolepých,
osudových príbehoch, sa po plátne preháňali papuľnatí a otravní fagani,
cediaci... ani neviem čo. Iste, ako blesk z jasného neba sa síce objavilo
záchranné koleso v podobe geniálneho seriálu Hra o tróny (ktorému sa povenujem v najbližšej dobe), ale
fantasy veľkého plátna rozhodne nemala ružové vyhliadky. To sa malo zmeniť
počínajúc rokom 2012. V decembri nás čaká Hobit, nasledujúcu jeseň nás (dúfajme) oblaží The Seventh Son... avšak prvá lastovička priletela už teraz.
Zápletka filmu Snehulienka a lovec je veľmi jednoduchá: Kráľovi a kráľovnej,
dobrým a spravodlivým vládcom, sa narodí dcéra Snehulienka (Kristen
Stewart). Kráľovná po čase umrie a kráľovstvo sa (nezávisle na tom) ocitne
v ohrození neznámej temnej armády. Kráľ sa vydáva do vojny a po jednom
z úspešných prepadnutí nepriateľských oddielov nachádza krásnu zajatkyňu
menom Ravenna (Charlize Theron). Tá ho tak okúzli, že sa s ňou hneď ďalší
deň ožení. Počas svadobnej noci sa však neborák kráľ na vlastnej koži
presvedčí o tom, že to nebolo práve najšťastnejšie rozhodnutie – Ravenna je
totiž čarodejnica, ktorá má temnú armádu pod palcom a opantať kráľa bolo
súčasťou jej plánu. Vládca umiera s dýkou v hrudi, Ravenna sa
stane kráľovnou, kráľovstvo sa ponorí do temnoty a úbohá Snehulienka skončí na
dlhé roky zavretá vo veži. Keď však čarovné zrkadlo Ravenne vyjaví, že
Snehulienkino srdce jej môže zaistiť večnú mladosť a krásu a čarodejnica
si preto nechá princeznú povolať, dievčina využije situáciu a utečie do nebezpečného
Temného lesa. Po jej stope kráľovná vyšle lovca (Chris Hemsworth), ktorý ale so
Snehulienkou nadviaže spojenectvo na jej ceste za zničením Ravenny.
Na tento film som sa ukrutánsky tešil. Nadupané trailery nešetrili veľkolepými výjavmi, obsadenie vyzeralo lahôdkovo
(áno, patrím k ľuďom, čo považujú Kristen Stewart za dobrú herečku,
pretože ju nevideli iba v Twilighte) a zámer poňať klasickú rozprávku
v temnejších odtieňoch pôsobil funkčne. O to viac som z kina
odchádzal nepríjemne prekvapený a sklamaný.
Najtristnejším aspektom filmu je scenár.
Ten funguje v podstate na úplne totožnom princípe ako Alica v Krajine zázrakov od Tima Burtona (nie náhodou sú pod oboma filmami podpísaní rovnakí producenti) – vzala sa notoricky známa rozprávka, na pár
miestach sa prehnala niečím, čo ja osobne volám „temný filter“ (to jest menej
než jedenásťročné deti si sem-tam budú zakrývať oči, v najhoršom prípade
pišťať) a z hlavnej protagonistky sa urobila mýtická „vyvolená“,
ktorá ako jediná môže poraziť zlú mocnosť. Chápete správne. The Chosen One is back,
baby. Aký to len originálny nápad, po všetkých tých Harry Potteroch, Anakinoch
Skywalkeroch, Neoch, Eragonoch, Lyrach Belacqua a ďalších a ďalších! Aký som len zvedavý, či sa dávne proroctvo naplní a zlo bude potrestané...
Dobre, koniec srandy. Hovoriť, že tento koncept je v roku 2012 už totálne
ohraný, by bolo ako posielať pracovné ponuky do rómskej osady. Je to zbytočné
skoro rovnako ako horekovať nad tým. Dôležité je naopak uvedomiť si, že aj
otrepaná zápletka môže výborne fungovať, ak:
A) je príbeh dobre a logicky vystavaný
a predstaví nám plejádu sympatických a zaujímavých postáv, ktorým
budeme držať palce a o ktoré sa budeme báť,
B) sa jej chopí tým skúsených a schopných
tvorcov, ktorý dokáže potenciálne nedostatky pretaviť v prednosti (spomeňte
si na Avatara).
Asi vám už došlo, že sa nestalo ani
jedno.
A) Postavy v Snehulienke a lovcovi sú napospol nezaujímavé a nevykreslené
archetypy, ktoré majú spravidla len jednu jedinú charakterovú črtu. Pár
príkladov: Snehulienka – dobrá duša; Lovec – dobrá duša s bolesťou v srdci;
Ravenna – zlá mrcha; Ravennin brat – zlý slizký čurák; Princ William – chrabrý bojovník;
Trpaslíci (áno, sú tam a hrajú ich známi herci) – jeden pripečený, jeden
slepý, jeden romantický, jeden muzikálny, traja do počtu.
Interakcie
medzi týmito postavami potom nevyzerajú ako interakcie medzi normálnymi
ľudskými bytosťami, ale ako medzi obyčajnými nástrojmi, ktoré vypúšťajú z úst
neuveriteľne patetické drísty (Snehulienkin bojový prejav vládne) a ktorých
jediným účelom je zastať v príbehu nejakú špecifickú úlohu, aby sa
zápletka mohla pohnúť ďalej. Nie je pri tom bez zaujímavosti, že z filmu by
sa dali vystrihnúť minimálne štyria trpaslíci a jeden princ a absolútne
nič by sa nezmenilo.
No
a pri vysvetľovaní spomínanej logiky a výstavby si opäť pomôžem
príkladom:
Približne v polovici filmu sa udeje zásadná scéna, odohrávajúca sa na začarovanej vílej lúke (kde
majú hrdinovia rozložené táborisko), a ktorá spočíva v tom, že Snehulienka
sa prebudí skôr ako ostatní nocľažníci a počas prechádzky sa dostane na
malú čistinu s jazierkom uprostred. V jazierku stojí veľký biely
jeleň s korunou konárov namiesto parožia. Snehulienka k nemu fascinovane
podíde a pohladí ho. Lovec a prebudení trpaslíci za ten čas pribehnú
za ňou. Jeleň sa Snehulienke ukloní a slepý šéftrpaslík to fascinovane okomentuje: „Toto
sa ešte nikdy nestalo, je to vyvolená!“ Táto udalosť presvedčí trpaslíkov, aby
sa pripojili k Snehulienke a ako taká má za následok posun príbehu až
ku konečnému zúčtovaniu. Vizuálne je táto pasáž omamná, nie že nie. Avšak až do konca filmu
sa nedozvieme, čo bol ten jeleň vlastne zač a prečo bola jeho poklona Snehulienke pre
trpaslíkov smerodatná. Bol to nejaký vládca lesa? Bol to duch? Bol to boh? Do
konca filmu sa ten paroháč už ani raz neobjaví.
B) Režisér Rupert Sanders je na debutanta
rozhodne solídny remeselník (jeho skóre vyslovených kiksov je prakticky
nulové), ale bohužiaľ sa zároveň prejavil aj ako uzívaný rutinér, ktorý síce
dokáže komponovať krásne a výtvarne zaujímavé zábery, ale pospájať ich do
niečoho, čo by malo nejakým spôsobom fungovať, je už nad jeho sily. Sandersov
snímok preto pôsobí iba ako sterilná a neemotívna fantasy omaľovánka,
ktorej zúfalo chýba akákoľvek výraznejšia atmosféra a dopad na diváka. O epickej
sile nehovoriac.
No a nakoniec mi to nedá a musím
sa pristaviť aj pri hudbe. Ak to niekto náhodou nevie, tak James Newton Howard
je jeden z najznámejších a najrenomovanejších skladateľov súčasnosti
a má na konte filmy ako Temný Rytier
(spoločne s Hansom Zimmerom), King
Kong, Som legenda alebo v podstate
všetky filmy M. Nighta Shyamalana. Osobne ho však uznávam hlavne za jeho
spoluprácu so štúdiom Disney, vďaka ktorej uzreli svetlo sveta veľkolepé
soundtracky ako napríklad jeho úžasný Dinosaurus.
(nástup heroického motívu v 1:25)
V kútiku duše som dúfal, že Snehulienka a lovec mu dá
príležitosť predviesť to najlepšie, čo v ňom je, a že by sa jeho hudba
mohla dokonca zaradiť do môjho rebríčka najlepších soundtrackov roka. Nádej do
žíl mi vlieval fakt, že len pred niekoľkými mesiacmi mal premiéru film Hry o život, ku ktorému sa Howard
dostal takpovediac o päť minút dvanásť (pôvodne mal hudbu skladať Danny
Elfman) a vôbec mu to nezabránilo zložiť toto:
V niečo podobne veľkolepé a
zimomriavkové som dúfal aj v prípade Snehulienky.
Musím však smutne konštatovať, že aj keď má score viacero výborných pasáží, ako
celok rozhodne nepôsobí dojmom niečoho výnimočného alebo zapamätania hodného. Najlepšou časťou hudobnej zložky preto zostáva záverečná pieseň od Florence and the Machine:
Takže zhrnuté a podtrhnuté: veľké, naozaj veľké sklamanie. Návrat fantasy sa zatiaľ nekoná a kriesenie žánru tak naďalej ostáva na pleciach Petera Jacksona. Kedyže je ten december?
Videné v originálnom znení alebo dabingu?
OdpovedaťOdstrániťBohužiaľ v dabingu. Jedna z najodpornejších vecí, čo som počul za veľmi dlhú dobu.
OdstrániťKed som na fotkach z filmu videla toho jelena, tiez mi to hned pripomenulo princeznu Mononoke...
OdpovedaťOdstrániťNa film pojdem mozno zajtra, takze som zvedava.
Sonicka